O NÁS

Sme nepolitická, nekonfesionálna a nezávislá nezisková organizácia. Sme rodičia, profesionáli a nadšenci, ktorí chcú zmeniť súčastnú situáciu a pomôcť deťom žiť lepšie.

Naša filozofia

Sme presvedčení, že je potrebné riešiť každú formu týrania detí a predchádzať budúcemu násiliu páchanom na nich. Veríme, že deti nie sú majetkom rodičov a jediné, čo rodičia vlastnia, je zodpovednosť za výchovú svojich detí vo fyzicky a psychicky zdravom prostredí. Pomáhať im stať sa sebavedomými, schopnými, spoločenskými a šťastnými ľuďmi. V prípadoch podozrenia zo sexuálneho a fyzického zneužívania väčšina ľudí súhlasí s okamžitým zásahom. Deti predsa chráni zákon. Spoločnosť však len zriedka chráni deti v prípadoch emocionálneho a psychického násilia, hoci tieto formy týrania môžu byť rovnako škodlivé ako sexuálne a fyzické násilie. Sexuálne a fyzické násilie vždy zahŕňa emocionálnu a psychickú ujmu. Výskum preukázal, že deti sa lepšie zotavujú z fyzických zranení ako z hrôzy z potupy, manipulácie, ponižovania a narušenia dôvery. Emocionálne a psychické násilie je najrozšírenejšou formou týrania detí a mnohí odborníci sa domnievajú, že má najničivejšie následky. Naša organizácia si stanovila za cieľ vytvoriť nové normy v systéme starostlivosti o deti, aby sa zabezpečila pomoc a blaho pre deti, ktoré trpia emocionálnym a psychickým týraním.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku máme kritický nedostatok vedomostí, aby sme pomohli deťom, ktoré zažívajú emočné a psychologické násilie. Nevnímame túto formu násilia za rovnocenú so sexuálnym zneužitím a fyzickým týraním detí. Bežným príkladom je, keď sa rodičia rozchádzajú či rozvádzajú, manipulujú svoje deti, aby sa partnerovi pomstili. Niekedy aj na obdobie niekoľkých rokov. V takýchto prípadoch súdy na Slovensku zlyhávajú. Nezačínajú primerané vyšetrovanie a neuplatňujú príslušné opatrenia. Môže to byť dôsledok preťažených súdov, zastaraného systému a predsudkov. Na Slovensku však prevláda názor, že deti sú v poriadku, pokiaľ sú naplnené ich fyzické potreby. Stačí to?

Nestačí a preto sa snažíme dosiahnuť zmenu na troch rôznych úrovniach:

Postoj verejnosti
Zvýšiť povedomie v spoločnosti a zvýšiť schopnosť ľudí vnímať symptómy týrania u detí. Ukázať spôsoby, ako zasiahnuť a vyhľadať odbornú pomoc.
Postoj profesionálov
Ponúkať vzdelávanie všetkým odborníkom pôsobiacim v oblasti práce s deťmi s cieľom skvalitniť posúdenie a dosiahnuť profesionálny prístup v prípadoch emočného a psychologického zneužívania. Medzi týchto odborníkov patria psychológovia, sociálni pracovníci, učitelia, mediátori, právnici a sudcovia.
Legislatívna úroveň Poskytnúť novú definíciu emočného a psychologického násilia a legislatívne ho rozpoznať ako rovnocennú formu násilia na deťoch. Napomôcť rovnocennej legislatívnej ochrane ako pri ostatných formách násilia na deťoch. Obzvlášť v prípadoch zlého zaobchádzania detí zo strany rodičov v sporov o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča.

Čo je emocionálne a psychické týranie a aký má vplyv na deti?

Takmer každý rodič občas spraví chybu. Ide najmä o citové vydieranie, prílišnú kritiku, zanedbávanie emocionálnych potrieb detí, vyhľadávanie spojenectva s deťmi vo vlastnej núdzi… Bez zámerného ublíženia deťom. Ak sú deti vychovávané vo všeobecne milujúcom, podporujúcom a povzbudzujúcom prostredí, zväčša sa môžu zotaviť z takéhoto zaobchádzania bez toho, aby utrpeli vážnu ujmu vo svojom vývoji.

Je to však iné, keď má násilné správanie rovnaký vzorec a opakuje sa. V závislosti od intenzity a frekvencie to môže vážne poškodiť kognitívne a emocionálne schopnosti dieťaťa, jeho sebaúctu a sociálne schopnosti. Symptómy týchto zranení sú menej nápadné, a preto ich často prehliadame. Môžu sa objaviť v sociálnom správaní, emocionálnom prejave, kognitívnych ťažkostiach, regresívnom správaní, nedostatku starostlivosti o seba a podobne. Vážne emocionálne a psychické násilie sa môže vyskytnúť aj v zdanlivo stabilných rodinách, ktoré zvyčajne páchajú rodičia, ktorí sami zažívajú psychickú záťaž. Týranie môže prebiehať formou nepretržitého gaslightingu (forma psychickej manipulácie), citovým vydieraním alebo vyhrážaním sa, izoláciou dieťaťa, citovým zanedbávaním, vytváraním spoluzávislosti, vystavovaním dieťaťa domácemu násiliu a mnohými ďalšími formami.